THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kanadskí sympaťáci CANCER BATS sa opäť blížia do našich končín. Spevák Liam si našiel čas na krátky rozhovor o všetkom možnom – od špinavých tričiek, cez motorky až po lásku k vlasti. Keď prídete na ich koncert, určite sa s ním porozprávajte. Jeho smiech je neuveriteľne nákazlivý, málokedy stretnete takto pozitívneho človeka. Ale to vlastne platí pre všetkých členov tejto skvelej kapely.
Ako sa vám darí na aktuálnom turné?
Všetko ide úplne fantasticky. Práve sme dokončili tri týždne v Británii, všetky koncerty boli úplne šialené, skvelá zábava. A teraz práve začíname prvý týždeň v Európe. Zatiaľ to ide naozaj skvele.
Čo ťa najviac baví na koncertnej šnúre?
Užívam si úplne všetko. Teraz sme práve v Štrasburgu, prechádzame sa v centre mesta a je to prekrásne. Takto to máme aj s ďalšími zastávkami na turné, kde sme napríklad ešte nikdy neboli. Rád objavujem nové miesta. Takže vlastne o toto presne ide. Super koncerty, zábava s fanúšikmi, prechádzky po pekných miestach – toto máme radi (smiech).
Liam, veľmi sa mi páči tvoj prístup k fanúšikom. Si vždy taký otvorený a komunikatívny. V roku 2011 počas vašej zastávky v Bratislave som vošiel do klubu, ty si uvidel moje tričko THE DILLINGER ESCAPE PLAN z prechádzajúceho turné s vami a bez váhania si ma pozdravil. Veľmi príjemne ma to prekvapilo. Rovnako milý si bol minulý rok vo Viedni, prepokladám teda, že je to pre teba niečo úplne prirodzené.
(smiech) Presne tak. Veľmi rád sa rozprávam s našimi fanúšikmi. Je to naozaj veľmi dôležitá súčasť nášho koncertu. Nechcem sedieť v zákulisí na internete, to by som sa veľmi nudil. Radšej sa stretnem s ľuďmi, ktorí sa na nás prišli pozrieť, poďakujem sa im, hodíme reč. Príde mi to oveľa zmysluplnejšie ako sedieť nad počítačom, mám rád skutočnú interakciu s ľuďmi.
Veľmi dobrý prístup. Aké sú vlastne tvoje hlavné zásady správania sa na turné? Myslím tým čokoľvek od čistých tričiek až po hudbu v tourbuse.
Nič také ako pravidlá vlastne ani nemáme. Naozaj nie. A čisté tričká, to je skutočne tá posledná vec, na ktorú počas turné myslím (smiech). Vieme byť veru riadni humusáci, zvlášť v prípade, že turné je nepretržité ako teraz. Prezliekaš sa vlastne až v momente, keď ti niekto povie, že smrdíš a fakt by si si mal obliecť nové tričko (smiech).
Čo sa týka hudby, je naozaj zaujímavé, že na koncertných šnúrach v posledných rokoch sme sa tak intenzívne rozprávali a stretávali s novými ľuďmi, že sme hudbu vlastne ani nepočúvali. Ide o to, že na turné nás vždy sprevádzajú kamoši, ktorých sme dlho nevideli. Napríklad náš tour manažér Stanley je z Anglicka, nevidel som ho pekných pár mesiacov, takže si naozaj máme čo povedať. To isté náš chalan od tričiek Ryan, tiež Angličan, s ním zdieľam lásku k motorkám. Celú britskú časť turné sme prekecali vpredu v tourbuse. Tešili sme sa na všetky obchody s motorkami, ktoré v Anglicku navštívime.
Takže áno, v podstate ide najmä o socializáciu. Rovnaké to bude teraz na európskej časti turné s naším kamarátom Robertom z Prahy, toho sme nevideli už celú večnosť, bude to super.
Keď už spomínaš tie motorky, viem o tebe, že si vášnivý motorkár, možno poznáš knihy od Neila Pearta z RUSH, ktoré súvisia s touto problematikou. Je nejaká šanca, že by si v budúcnosti napríklad ty písal niečo podobné?
Tak to naozaj neviem, či by sa mi niečo také podarilo. Jeho knihy mám však naozaj veľmi rád. A rád by som jazdil presne tak, ako to on opisuje vo svojich príbehoch. To je napríklad tiež veľmi príjemná časť turné a stretávania sa s fanúšikmi. Z času na čas sa môžem povoziť na ich motorkách na veľmi zaujímavých miestach (smiech).
Keď už hovoríme o RUSH, aký je to vlastne v súčasnosti pocit byť Kanaďan? Váš premiér je celosvetovo veľmi obľúbený. Si hrdý na svoju krajinu, alebo to vôbec neriešiš?
Je naozaj skvelé, keď dostávaš takú pozitívnu spätnú väzbu na to, odkiaľ si. Z krajiny, ktorú ľudia po celom svete vnímajú v dobrom svetle a majú radi. Sme šťastní, že sme z Kanady.
Ako hodnotíš aktuálne veľmi horúcu tému Phil Anselmo? DOWN kvôli jeho správaniu dostali stopku na niektorých festivaloch...
Je veľmi dôležité, že sa o tom hovorí. Antifašizmus a antirazimus boli vždy dôležitou súčasťou scény, najmä v rámci žánrov ako punk rock a hardcore, v ktorých sme vyrastali. Snáď to teraz viac prenikne aj do hlavného prúdu v metale, je naozaj super, že vznikol tento dialóg. Rasizmus sem jednoducho nepatrí, nemá tu miesto.
Liam, ďakujem ti veľmi pekne za rozhovor.
Ja ďakujem. Tešíme sa do Bratislavy, máme veľmi radi Randal. Vidíme sa v utorok pri tričkách! (smiech)
fotografie: www.facebook.com/cancerbats
Searching For Zero (2015)
Dead Set On Living (2012)
Bears, Mayors, Scraps & Bones (2010)
Hail Destroyer (2008)
Birthing The Giant (2006)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.